História

Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla

       Gréckokatolícky chrám sv. apoštolov Petra a Pavla je postavený v secesnom štýle, inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Autorom projektu je Ján Bobula ml.. Chrám má pôdorys gréckeho kríža, nad štvorcom kríženia je veľká kupola na pendentívoch, ktorá je v exteriéri zdôraznená vencom trojhranných atikových štítov. Dĺžka chrámu je 34 m a šírka 23 m. Jeho rozloha je 480 m2.

Základy chrámu sa položili v roku 1904. Stavba začala za pôsobenia kňaza o. Alexandra Kriška a dokončená za o. Michala Michaliča v roku 1911. Nový chrám posvätil v roku 1911 gréckokatolícky prešovský sídelný biskup Ján Vály.

Stavba chrámu bola veľmi finančne náročná. Veriaci predávali dobytok, aby tak mohli podporiť výstavbu chrámu, v ktorom sa budú modliť a prinášať Bohu vďaku a chválu. Finančne pomohli aj rodáci z Ameriky a veriaci z okolitých gréckokatolíckych farností.

Chrám je svojou architektúrou veľmi ojedinelý, avšak výrazne podobný stojí v maďarskom Debrecíne. Hovorí sa, že debrecínsky gréckokatolícky kňaz sa dozvedel o stavbe výnimočného chrámu v Jakubanoch, bol sa na stavbu pozrieť a dohodol sa s inžiniermi na výstavbe podobného chrámu vo svojej farnosti. Nie je to však dokázateľné žiadnym dokumentom.

Veža chrámu je v dolnej časti štvorhranná a približne v strede sa stáva oktogonálnou. Má výšku 50 metrov a na jej vrchol vedie 120 schodov. Vo veži sú štyri zvony. Dva z roku 1921, jeden z roku 1791 a malý je bez textu. Dva väčšie boli vyrobené v Chomutove v Čechách a menší v Prešove. Najväčší zvon nesie meno sv. Petra a Pavla, stredný zvon má meno sv. Mikuláš a najmenší zvon sa volá Eva.

Ikonostas bol vyrobený v Maďarsku a železnicou dopravený do Podolínca, odkiaľ sa na vozoch po častiach previezol do Jakubian a poskladal v chráme.

Bohostánok je vyrobený na Ukrajine a je vysoký 2 m.

Bočná kaplnka v chráme je zasvätená Matke Ustavičnej pomoci. Slúži sa v nej sv. liturgia raz v roku na sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky a na Veľký piatok je v nej urobený Boží hrob a uložená Plaščenica.

Chrám je ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe. Nachádzajú sa v ňom ostatky blahoslavených mučeníkov, prešovských biskupov Petra Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka.

KAPLNKA V OBCI JAKUBANY

             Za obcou, v časti, ktorú domáci označujú slovným spojením „vyše sela“, stojí murovaná kaplnka. Táto kaplnka od svojho vzniku až do dnešných dní prešla zložitým obdobím. V súčasnosti je veriacimi udržiavaná a navštevovaná, ale nie vždy tomu bolo tak.

Kaplnka bola naplnením sna  jedného veľmi zbožného muža, ktorý túžil po sebe zanechať práve takýto objekt. Tým mužom bol Štefan Beskyd, a hoci je to veľmi zvláštne, o jeho zbožnosti svedčí aj jeho prezývka. Jeho obľúbenou piesňou, ktorú si často spieval, bola cherubínska pieseň, preto mu začali v obci hovoriť „Charumija“. Túto prezývku používajú niektorí ľudia v obci aj v súčasnosti pri označení jeho potomkov.

Aby mohol kaplnku postaviť, uskutočňoval na tento účel zbierky na odpustových slávnostiach v Levoči a v Ľutine, ktorých sa podľa vyjadrení jeho potomkov, pravidelne zúčastňoval.

Tento muž pôvodne plánoval túto kaplnku postaviť pod vrchom Kečera, kde vlastnil pozemok. Ako prvé priviezol na tento pozemok kamene, ktoré zložil na jeho okraji. Keď však prišiel ráno opäť na tento pozemok, navozené kamene boli premiestnené na iný pozemok, vzdialený od jeho približne 0,5 km, bližšie k obci. Kmene teda opäť previezol na svoj pozemok, ale tie na nasledujúci deň opäť našiel na cudzom pozemku. Nahneval sa, kto mu takto robí napriek a kamene previezol späť. Keď sa celá udalosť opäť zopakovala, dohodol sa s majiteľom tohto pozemku, so Štefanom Compeľom a s jeho manželkou.  Títo bezdetní manželia mu časť pozemku pod kaplnku darovali.

Finančné prostriedky vyzbierané na odpustových slávnostiach by však na výstavbu tejto kaplnky nestačili aj preto, lebo v tom období sa v Jakubanoch staval aj chrám. Veľkou pomocou mu preto boli peňažné dary zo zámoria, jednak od príbuzných, napríklad od jeho dvoch dcér z prvého manželstva (Štefan Beskyd ovdovel a po čase sa opäť oženil), ktoré žili v Kanade a USA, ale aj od iných rodákov z Jakubian.

S výstavbou kaplnky sa začalo v roku 1906. Po ukončení výstavby bolo potrebné doplniť interiér kaplnky, Štefan Beskyd dlho premýšľal, kde získa obrazy do tejto novovybudovanej kaplnky. Raz sa mu v noci sníval sen, v ktorom  mu bolo povedané, v ktorom obchode má obrazy kúpiť. Šiel teda do mesta Stará Ľubovňa, a ako mu bolo povedané vo sne našiel obrazy, ktorých tvar presne zapadol do interiéru kaplnky. Na čelnej strane sú tri obrazy. Centrálny zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu, na ľavej strane je obraz Narodenia Presvätej Bohorodičky a na prevej strane je obraz Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V kaplnke sú aj ďalšie obrazy na bočných stenách. Sú tam obrazy svätého Joachima a Anny, teda rodičov Bohorodičky, obraz bičovania Spasiteľa aj samostatné obrazy Bohorodičky.

Kaplnka bola posvätená v roku 1910 a zasvätená je Zosnutiu Presvätej Bohorodičky. Keď tento zbožný muž, Štefan Beskyd, v roku 1947 zomrel, netušil aký bude osud kaplnky, ktorú tak ťažko staval.

Po Prešovskom sobore v roku 1950 vtedajšia štátna moc násilne priraďovala gréckokatolíkov k pravoslávnej cirkvi, nesmeli jakubianski gréckokatolícki veriaci vstupovať do chrámu.      Na bohoslužbách sa vtedy stretávali práve pri kaplnke. Táto kaplnka sa stal akýmsi symbolom vernosti jakubianskych veriacich gréckokatolíckej cirkvi. (Avšak tento stav nemohol byť dlhodobý. Veriaci sa postupne rozhodli navštevovať iné farnosti, kde dávali krstiť svoje deti a vysluhovať sobáše.)

Podobnú úlohu zohrala kaplnka aj v roku 1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená.  Prví najodhodlanejší veriaci sa opäť stretli pri kaplnke, aby sa domáhali svojej náboženskej slobody, návratu ku gréckokatolíckej cirkvi ale predovšetkým, aby im bola vrátená „ich cerkov“. Tu, pri kaplnke, bola opäť niekoľko nedieľ slúžená bohoslužba. V jednu nedeľu vykročili v procesii od kaplnky veriaci spolu s otcom Edmundom Gulovichom ku chrámu. Hoci sa im v nasledujúcich týždňoch podarilo slúžiť liturgie v chráme, v obci nastali roztržky, ktoré sa kompetentní rozhodli riešiť zákazom slúženia liturgií v chráme. Trvalo ešte tri roky, kým sa situácia upokojila natoľko, aby sa v obci mohli gréckokatolícke bohoslužby konať v chráme. Avšak v tom čase v Jakubanoch nebol stály gréckokatolícky kňaz.

Pre nezhody, ktoré v obci v tomto období boli, nebolo možné ani slúženie liturgií pri kaplnke. Ľudia nemohli verejne kaplnku navštevovať, ani vykonávať procesie k nej. Kaplnka začala chátrať. Situácia sa začala meniť až po tzv. nežnej revolúcii.

K obnove kaplnky došlo v roku 1993 na podnet  prešovského biskupa, vladyku Jána Hirku Dr.h.c. Kaplnka bola obnovená v čase, keď bol správcom farnosti, otec Pavol Tomko, CSsR.

V súčasnosti je kaplnka udržiavaná a veriacimi navštevovaná. Pravidelne sa pri nej konajú odpustové slávnosti na sviatok narodenia Bohorodičky, teda 8. septembra. Veriaci v sprievode putujú k tejto kaplnke, aby sa tu zúčastnili slávnostnej sv. liturgie.

V roku 2010 sme si na odpustovej slávnosti pripomenuli sté výročie jej posvätenia.

Históriu kaplnky spracoval podľa nižšie uvedených zdrojov Ján Varga, bohoslovec farnosti Jakubany

Zdroje:

Kronika obce Jakubany.

Príklon k cirkvi. Jakubiansky Hlásnik, 3/2011, str. 13, Tlačiareň Kežmarok.

Rozprávanie potomkov zakladateľa.