farnosť Jakubany

Gréckokatolícka cirkev, farnosť Jakubany získala na vonkajšiu obnovu Chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla zo zdrojov Ministerstva kultúry SR dotáciu vo výške 300 000 €. Celkové výdavky na obnovu fasády, čiastočnú výmenu okien, strechy a opravy krovu predstavujú takmer 552 000 €. Vzhľadom na rastúcu cenu stavebných materiálov sa táto suma môže ešte zvýšiť. Aby sme zachovali túto národnú kultúrnu pamiatku a ojedinelú stavbu svojho druhu v celej strednej Európe, je jej vonkajšia rekonštrukcia nevyhnutná. Podporte obnovu Gréckokatolíckeho chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch akoukoľvek sumou na transparentný účet: Chrám Jakubany IBAN: SK59 0900 0000 0052 0256 5520 Ďakujeme!

Pascha – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie.

Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu – prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc.

Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha – prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života. Vznikli však dohady, kedy sláviť sviatok Paschy v kresťanských spoločenstvách. Stávalo sa totiž to, že niektoré kresťanské spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spoločne so židovskou Veľkou nocou.

Christos Voskrese!

Tropár, 8. hlas:

Už je polnoc, Ženích prichádza. Blažený ten, koho nájde bedliť Pán. Ale beda bude spiacemu. Chráň sa spánku, moja duša. A tak smrti neprepadneš. Ani z kráľovstva ťa nevylúčia. Prebuď sa a vrúcne volaj: Svätý, svätý, svätý si, Bože. Na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nad nami.

Lazárovou sobotou a Kvetnou nedeľou liturgicky vstupujeme do tzv. Kvetnej triódy (Trioď kvitna). Vo Veľkom týždni Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch života, počnúc svojím mesiášskym vstupom do Jeruzalema.

Je to najvýznamnejší týždeň cirkevného roka, v ktorom prežívame tajomstvo Božej milosrdnej lásky, keď Ježiš Kristus bol umučený, zomrel a bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. V tento týždeň sprítomňujeme dejinné udalosti našej spásy, pričom prostredníctvom našich skutkov pokánia, modlitby a pôstu, procesií a vzdávania úcty sa aktívne zapájame do toho, čo slávime. Zomierame s Kristom a vstávame s ním k plnosti života.

Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia. Nerob zbytočným pôst tým, že hrešíš, ale zostaň neústupná voči nezriadeným hnutiam, uvedomujúc si, že stojíš pri ukrižovanom Spasiteľovi, alebo presnejšie, že si ukrižovaná spolu s Tým, ktorý bol za teba ukrižovaný, volajúc k nemu: spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

Tento tropár tretieho týždňa predpôstneho obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom to, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca.

Veľký pôst má štyridsať dní a má päť nedieľ – od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou– a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.

6. januára gréckokatolícka cirkev rovnako ako väčšina kresťanských cirkví slávi sviatok Bohozjavenia alebo celým názvom Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Niekedy sa tento sviatok nazýva aj Osvietenie (Prosviščénije), čo súvisí s krstom, keďže krst (resp. iniciačné sviatosti) sa v byzantskej tradícii často označuje ako osvietenie.

Bohozjavenie (Bohojavlénije) je druhým najväčším sviatkom v liturgickom roku gréckokatolíckej cirkvi – hneď po Pasche.

Pod názvom Bohozjavenie sa rozumie sviatok, pri ktorom sa spomína a oslavuje krst Ježiša Krista v Jordáne. Bohozjavením sa nazýva preto, že              pri krste sa zjavila Presvätá Trojica: Otec hlasom z neba, Syn bol pokrstený a Svätý Duch zostúpil v podobe holubice.

Svätí Joachim a Anna prednášali prosby Bohu, aby ich požehnal dieťaťom. Ich prosby boli vyslyšané a sv. Anna počala vytúžené dieťa. Na rozdiel od Krista, však bola Panna Mária prirodzene počatá manželským splynutím Joachima a Anny. Boh požehnal ich manželskú lásku a naplnil ju darom, t.j. nepoškvrnenou dcérou, ktorej sa nedotkol tzv. dedičný hriech. Počatie Presvätej Bohorodičky svätou Annou oznamuje začiatok vykúpenia.

„Dnes sa rozväzujú putá neplodnosti. Vypočul Boh modlitby
Joachima i Anny. Proti nádeji sa dočkali požehnanej dcéry,
z ktorej sa narodí Neopísateľný. Anjelom rozkázal, aby ju
pozdravili: „Raduj sa, Milostiplná!“

(tropár sviatku)