Obnova fasády a strechy Gréckokatolíckeho chrámu svätých Petra a Pavla

 

Názov žiadateľa: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Jakubany

Názov projektu: Obnova fasády a strechy Gréckokatolíckeho chrámu svätých Petra a Pavla

Miesto realizácie akcie/projektu: Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Jakubanoch, súpisné číslo 510

Číslo zmluvy : MK-6184/2022-180

Schválená výška dotácie: 300 000,00€

Hlavným cieľom podporeného projektu bola obnova sakrálneho objektu zaradeného do registra nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok- Gréckokatolíckeho chrámu sv. apoštolov  Petra a Pavla v Jakubanoch. Chrám je postavený v secesnom štýle inšpirovaný byzantskými a románskymi prvkami a tiež slohom Modern. Základy chrámu sa položili v roku 1904 a posvätený bol v roku 1911.Chrám má pôdorys gréckeho kríža. Jeho rozloha je 480 m2 a má výšku 50 m a na vrchol veže vedie 120 schodov.

V rámci projektu boli opravené najviac poškodené časti strechy, fasády a čiastočná výmena okenných výplní. Cieľom žiadateľa je zachovávať chrám a jeho kultúrnu, národnú a duchovnú hodnotu pre budúce generácie, nakoľko je chrám ojedinelou stavbou svojho druhu v celej strednej Európe. Obnovený chrám bude využívaný na rôzne náboženské aktivity a uskutočnenie liturgií pre členov cirkvi. Dostupný je aj pre širokú verejnosť, ktorá má záujem navštíviť chrám ako národnú kultúrnu pamiatku. Prostredníctvom zrealizovaného projektu sa prispieva k zvyšovaniu kvality života obyvateľov obce Jakubany. Podporeným projektom sa prispieva k budovaniu a posilňovaniu spoločnej identity a vzťahov v komunite.

Z rozpočtu stavby predloženým po uskutočnení výberu zhotoviteľa, na základe zákona o verejnom obstarávaní,  bola dotácia z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky použitá na obnovu vonkajšej fasády na chráme, opravy omietok, výmeny strešnej krytiny, opravu krovu a výmenu okien . Obnovu  schválil aj Krajský pamiatkový úrad, ktorý počas celej realizácie obnovy chrámu dohliadal na konkrétne stavebné práce.


Zvestovanie presvätej Bohorodičke

 

Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku VII. stor. uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania – 25. marec.

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie. Anjel hovorí s Presvätou Bohorodičkou s najväčšou úctou a má pre ňu, ako Božiu matku, slová najvyššej pochvaly a obdivu.

Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.


Svätá Štyridsiatnica – Veľký pôst.

V pondelok, 3. marca 2025 sa podľa Gregoriánskeho (tohto roku aj podľa Juliánskeho) kalendára v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku začína tzv. Svätá Štyridsiatnica alebo Veľký pôst. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), pričom za nich v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorí prijali a pobáda ich k pokániu.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchov) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom – teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa (požívajú sa bezmäsité pokrmy).

Cieľ a znaky Štyridsiatnice

Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy.

Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto aj pôst má dva rozmery: okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst.

Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva. Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu.


Traja svätí svätitelia, veľkí veľkňazi Bazil Veľký, Gregor Teológ a Ján Zlatoústy

Sviatok troch svätých byzantských hierarchov

Sviatok Troch svätých svätiteľov, veľkých veľkňazov Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho sa radí k novším sviatkom v byzantskom liturgickom kalendári. Tento sviatok sa začal sláviť od roku 1076 kedy bol zaradený medzi ostatné sviatky liturgického roka. Bohoslužba sviatku ospevuje a oslavuje svätiteľov za ich vrúcnu lásku k Bohu a k blížnemu, pevnú vieru, význam pre Cirkev, veľké cnosti, Božiu múdrosť a príhovor. Veriaci ľud si týchto svätcov hlboko vážil a uctieval už za ich života.

Učitelia celého sveta, * čnosťami ste žiarili ako apoštoli. * Proste Vládcu všetkých, * aby daroval pokoj svetu * a našim dušiam veľkú milosť.          (Tropár sviatku)


Náš otec svätý Mikuláš Divotvorca, arcibiskup lykijskej Myry

 

Svätý Mikuláš sa svojou dobročinnosťou zapísal viac do sŕdc ľudí ako do kníh. Aj preto je jeho úcta rozšírená po  celom svete. Aj keď jeho narodenia uplynulo viac ako 1700 rokov, vždy nám má čo ponúknuť. Obráťme sa k nemu s veľkou dôverou a prosme o dobrotu srdca, ktorú potrebujeme všetci, aby svet okolo nás bol lepší a ľudia navzájom láskavejší a tolerantnejší. Nech nás krása života svätého Mikuláša pobáda dosiahnuť dokonalosť človeka stvoreného na Boží obraz a podobu už tu na zemi. Náš milosrdný Boh túži po tom, aby vystaval ešte krajší chrám Ducha Svätého v srdci každého z nás na mocný príhovor svätého Mikuláša Divotvorcu, arcibiskupa lykijskej Myry.

AKATIST K SVÄTÉMU MIKULÁŠOVI DIVOTVORCOVI

Кondák 13
Presvätý a predivný otče Mikuláš, útecha všetkých
trápených. Prijmi našu chválu, aby sme boli zachránení od večných múk. Pros Pána, aby sme mu spolu
s tebou spievali: Aleluja.
Aleluja, aleluja, aleluja.