farnosť Jakubany

Sviatok sa začína sláviť v Jeruzaleme až v druhej polovici 4. storočia. Prvú zmienku o tom podáva pútnička Etéria vo svojom denníku, kde ho nazýva štyridsiatym dňom po Bohozjavení. Postupne sa z Jeruzalema rozširoval na celý Východ.

Traduje sa, že pápež Sergius na konci 7.storočia zaviedol zvyk posväcovania sviečok, v ktorých vidíme ochranu pred rozličnými živelnými pohromami a nebezpečenstvami. Táto prax už ale existovala v Alexandrii, kde sv. Cyril Alexandrijský ešte v roku 444 spomína obyčaj prinášať v tento deň sviečky do chrámu.

Duch bohoslužieb sviatku je rovnaký, ako na sviatok Kristovho narodenia a Bohozjavenia: hlavnou myšlienkou je osláviť zjavenie sa Boha na zemi, zvelebovať Kristovo božstvo a vzdať úctu Prečistej Panne Márii, ako Matke Božej.

Pri slávení tohto sviatku vystupuje do popredia jedna dôležitá skutočnosť a to tá, že rodičia chcú zasvätiť Dieťa Pánovi vo svätyni jeho božskej, nevýslovnej Prítomnosti. Znakom čoho je obeta, ktorou sa Syn daruje nebeskému Otcovi v spoločenstve lásky. Toto je prvé a podstatné Stretnutie, Otca so Synom, ktoré sa uskutočňuje v ten istý deň, kedy aj ďalšie stretnutia. Týmto sviatkom si pripomíname túto dôležitú skutočnosť. Neskôr sa v Lukášovom evanjeliu môžeme dočítať, ako dvanásťročný Ježiš vysvetľuje svojim rodičom, že takého božie Stretnutie je stále, kde On, Boží Syn, má byť navždy v prítomnosti svojho Otca.

Svätitelia Ján Zlatoústy (Joan Zlatoústyj), Bazil Veľký (Vasilij Veľikyj) a Gregor Teológ (Grigorij Bohoslov), majú každý svoj osobitný deň kedy oslavujeme ich pamiatku (prázdnik).

Prečo teda majú aj spoločný sviatok?

Raz odkiaľ si v národe vzišiel spor, kto je z trojice svätcov najväčší.  Jedni vyzdvihovali Zlatoústeho, kvôli jeho ohromnej kráse reči a jasnosti vo vysvetľovaní viery. Druhý Bazila, kvôli jeho čistote a chrabrosti a tretí Gregora pre jeho nedosiahnuteľnú hĺbku a výšku mysle v teológií. A tak sa jedni nazvali Joanitmi, druhý Vasiliánmi a tretí Gregoriánmi.

No Božia prozreteľnosť tento spor vyriešila. Euchaitský biskup Ján mal raz sen, v ktorom sa mu najprv osobitne zjavil každý z troch svätcov, vo veľkej sláve a nevýslovnej kráse. Potom sa mu zjavili všetci traja spolu. Vtedy mu vo sne povedali: ,,Ako vidíš, my sme jedno u Boha a nič v nás nie je protichodné …, a ani medzi nami niet prvého a druhého.“ A tak povedali biskupovi aby im ustanovil spoločný sviatok a bohoslužobné texty.

Zaujímavosťou je, že v Grécku títo traja svätci požívajú veľkú úctu a tak tento sviatok nie je len cirkevným sviatkom, ale aj jedným z najväčších štátnych sviatkov.

Milí naši veriaci,

od 12.01.2022 môže prísť do nášho chrámu viac ľudí, naďalej však v režime OP (očkovaní a tí, ktorí covid prekonali v ostatných 180 dňoch).
Nové pravidlá uvádza vyhláška Úradu verejného zdravotníctva.
Z vyhlášky vyplýva, že na bohoslužbu môže prísť maximálne 100 ľudí, namiesto     doterajších 50.

Z vyhlášky ďalej vyplýva, že pri bohoslužbe bez spevu možno naplniť 50 percent kapacity chrámu (t.j. šachovnicové sedenie); pri spievanej bohoslužbe, ktorú praktizujeme my v našom chráme vyhláška určuje limit 25 percent kapacity (t.j. šachovnicové sedenie v každom druhom rade).
Účastníci musia mať horné dýchacie cesty prekryté respirátorom.
Pre všetkých veriacich je naďalej dostupná služba individuálnej pastorácie, t.j. vyslúženie sviatostí – svätej spovede, či svätého prijímania – po osobnom dohovore s kňazom.
V platnosti je stále dišpenz od povinnej účasti na bohoslužbách v nedeľu a na prikázané sviatky.

Veľkosť sviatku Bohojavlénija môžeme vnímať v troch rovinách:

1. Príprava – tento sviatok má dni predprazdenstva a v mnohých rodinách sa večer pred Bohozjavením koná úplne rovnaká štedrá večera, ako pred Narodením Pána.

2. Liturgická oslava – je totožná v bohoslužbách ako pred sviatkom Roždestva, avšak už neoslavujeme Krista ako dieťa, ale ako dospelého muža, ktorý prijal krst od Jána Krstiteľa.

3. Presah do nášho života – s obľubou používame všakovaké požehnania a sväteniny (materiálne veci, ktorým Boh dáva skrze službu Cirkvi mimoriadne vlastnosti). Žiaden veľký sviatok sa nekoná inak ako tým, že všetci veriaci sú pomazaní na čele olejom a “ujedajú” si z chleba. Okrem toho požehnávame prvotiny ovocia, pokrmy, liečivé rastliny, bahniatka, vozidlá… Žiadne z týchto požehnaní nemá tak slávnostnú formu, ako “Veľké Jordánske svätenie vody”.

Netreba byť filozofom ani lekárom na to, aby sme uznali že voda je symbolom života. Okrem úlohy udržiavania života, má voda aj očistnú úlohu. Všetci, čo prišli za Jánom Krstiteľom absolvovali niečo, čím je v dnešnom ponímaní spoveď – vyznali sa Jánovi z hriechov a on im sprostredkoval Božie odpustenie. Na znak umytia hriechov, ich ponoril do vody. Keď tu zrazu stojí pred Jánom sám Boh – Ten, ktorý je bez hriechu. Logika velí, že Boh nehreší. A čo sa teda deje keď Kristus prijíma od Jána krst? Boh svojim zostúpením do vody ju požehná. Bez vody nieto života, a tak sa táto voda stáva úplne iná – je posvätná. Takúto vodu požehnáva službou Cirkvi sám Boh aj na tento sviatok. Veriaci si vodu berú domov a užívajú ju. Požehnaná voda tak vstupuje do nášho života. Touto vodou následne kňaz žehná príbytky.

A aby sme nezabudli: prečo sa sviatok volá Bohozjavenie? Lebo v tom istom čase a na tom istom mieste sa dajú vnímať zmyslami všetky tri osoby jediného Boha. Boh sa zjavuje (hlas Otca; Syn v ľudskom tele; Sv. Duch viditeľne zostupuje na Syna) a dáva nám vodu pre život.

Christós kreščájetsja! – Vo Jordani!